vlny valiace sa
ku brehu.
No viac,
keď v tichej chvíli,
vášeň sa mení
na nehu.
Raz zlostne,
raz láskavo,
radosť smútkom zahalím,
raz vo mne oheň slnka hráva,
raz čistého neba tíš.
Prečo mám ťažké mraky v tvári?
Prečo v básňach toľký žiaľ?
Veď pre tie večné zmeny
kedysi,
najviac si ma miloval ...
Aká som
1. 7. 2008
Mám rada more,
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.