a vietor hrá melódiu
na
jej rozkvitnutých prsiach,
ja hĺbke noci stojím
a ryjem,
verše do stromov.
Smejú sa tejto hre,
len konáre
občas,
správajú sa vzdorne,
ich šum preruší
tep srdca
aj ruky, čo začnína
bubnovať.
Bum
.... Bum
........ Bum
Aj keď sa snažím,
z úst nevychádzajú noty
len slová,
mnoho slov
rapsodicky poskladaných.
A ja zas stojím
myseľ sa vracia
k tomu miestu
k
spomienkam ,
privieram viečka
a pre tú chvíľu
umieram
Jarná rapsódia
4. 6. 2008
Už obnažená je jar
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.