Láska z útrob papiera
Mňa neuvidíš na kolenách
môžeš byť vľúdny,
i vyčítať.
To všetko
už nič neznamená
čaša je dávno dopitá.
Tá ruka
ľahostajná, studená
ako sivé nebo na svitaní
objímala moje ramená
je teraz len tak,
v mojej dlani.
Už vtedy , keď vzťah
zdal sa ako
hmlisté metafory
do ciev
vkrádala sa samota.
Už viem že len v básňach
láska pretrváva,
vychádza sama,
z útob papiera
sama sa zamotáva
a sama zase,
rozmotá...