Pochabá báseň
24. 7. 2009
Po náhlej zrážke s tmou,
vstávam a odchádzam.
Prázdna , osamelá.
Už poznám lichôtky
a detstvo mám za sebou
hoci nie som tak stará.
Mala by som vyjsť
z tej skupiny
opitých životom
no pochybnosť ma ďalej ničí,
klipkajúce oči v šere už
strácajú tvoju podobu
na verejnosti
sa môžeme uzavrieť do tmy
a naše zrazu nájdené ústa nás
odhovoria od snov.
V tvojom náručí zaprosím
opakuj zdvorilé slová,
čo som už neraz počula
že vkĺznem šťastná do siene lásky.
Keby si vedel byť otvorený
neboli by mi veci
v polojasne -polojasné,
vedela by som čo je krása a čo nie
už nemenila by som
lásku
za pochabú báseň
písanú v temnote..