Prechody času
Prechody času,prechody tmy
tie prechody v odveky..
Odišla láska,navždy na veky.
Odišla kľudne,
ako keď slnce zrána
trieli nahor,nad obzor.
Ako keď kvet sa roztvára,
keď cítiš sa stratený..
Ako to jedno bledé ráno,
keď bol si zase sám
a zore boli krvavé...
Uvidel si v nich otvárať bránu..
Ona uprostred stála,
ruže v náručí objímala,
jednu po druhej núkala
a Ty si bral...
Bral si jednu po druhej
a nevedel vďačnejším byť,
bral si a jej skoro žiadna,
v ruke nezostala...
Keby tie kvety o láske rozprávali
a šepkali sladké slová
len nimi plnil by si
jej náručie,
aby vedela o láske,
aby Ťa milovala...