Klenie sa stará kopula,
vynovené má vráta.
Človek sa občas zatúla
spomienky si plátať.
Parádne ruže na stene,
majú zlaté lístie.
Z ľudskej dlane zrodené,
nezvädnú celkom iste.
Spomienka však deravá,
časom farby mení.
Vtedy bola zábava,
boli sme zaľúbení.
Tvoj pohľad padol do srdca,
ako do tmavej studne,
rozvíril niečo v hlbinách.
Čo? Nikdy nezabudnem.
Dve dlane v tichej dôvere,
dotkli sa v tieni veže.
To čo vtedy vzklíčilo ,
vo mne je ešte svieže.
Nosím to cestou-necestou,
mám to večne v dlani.
Budeš navždy súčasť snov,
môj dávno milovaný..
Stará kopula
3. 11. 2007
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.