Bočnou bránkou
vykĺzol mi vzdych.
Nechcela som pustiť ho von,
nie som z tých..
Čo zamoria svet
smogom vzdychov
a ešte sa hrdia pýchou
že vážnosť je značkou,
kvality.
Vravia že život je,
ach Bože, z olova
a sú z toho ugniavení
doslova.
Do olovených plátov
vkladám bubliny,
pre potešenie známych,
rodiny.
Časť tej ťarchy
chcem zmeniť na páperie,
ktorý náraz reality
vystelie.
A predsa ušiel bočnou bránkou
malý vzdych.
Ukradol z tajných zásob žiaľu
otravnú látku,
Tichý vzdych
hoci malú..
A maskovaný ako mních
zamoril smútkom vstupnú halu ..
Tichý vzdych
3. 11. 2007
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.