Tvoja pieseň
30. 10. 2007
Tvoje jemné prsty
čo sa ich večnosť dotýka,
rozochvejú čierne tóny,
no melódia uniká.
Zajať som chcela tvoju pieseň,
do tajnej pasce osnovy,
s vierou že prehovorí,
že čosi z teba obnoví.
No sú to iba čierne tóny,
a človek sám chytený,
do siete čo nemá tôňu,
do hluchoty bez ozveny.
Tak aspoň občas zamávaj mi,
daj sa mi poznať z oblohy!
Povedz že ty si sivý oblak,
že z teba prší nežný dážď.
Že na mňa leješ svoju priazeň,
a ešte vždy ma rozpoznáš.
Povedz že láska neumiera,
že nie smrti sa podobá.
Podaj mi gestom gavaliera
ozvenu svojho života.
Tie tvoje nežné prsty,
brnkajú v mojej pamäti,
kým spomínam pieseň žije,
a smútok láskou posvätí.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.