a mesto,
pod závojom tmavým,
vidieť len,
ako čierny,
zamatový tieň.
Dávno preč sú,
ubolené rána,
dávno tomu,
čo zostala som sama.
Boli jasné noci
i svetlé dni,
no kruté a tiché
zostali.
Ty stál si kdesi,
v zatmených bránach,
no neprišiel si,
ani pozdraviť.
A ja?
Zostala som sama.
Tak prešli časy,
prešli dlhé obdobia.
Neprešla však túžba odveká.
Len minulosť,
čo občas dusí,
nad ktorou každý,
zavzliká.
Za noci plné bielych lúčov,
za noci plné dňa.
Čakám kým vystúpia
a v jasné svetlo,
znovu sa nezmenia.
Za noci plné dňa
29. 12. 2007
Je noc
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.