už nebolo nič
len prázdne dlane
a hlava plná smetí
keď chytil si ma
za zápästie
a pomaly
pomaličky
schovával si ma
do svojho vnútra
kúsok po kúsku
bez akejkoľvek záruky
si ma vzal tam
kde našla som odpoveď
tam
kde vietor
poéziu od úst trhal
a všetky slová zamŕzali
na papieri
skôr než vošli do básní
kde bolo všetko,
aj ŽIVOT
čo len tak
imitoval hru