Nemý , hluchý
mŕtvy
na ústach aj vnútri
zalapal po vzduchu.
Zistil aké je to dýchať.
Prstami sa snaží hádať
medzi riadkami,
nebom a zemou.
Či možno na tom konci
uprostred čohosi
na cudzej tvári.
Keď konštruujem
priamku,
podobizeň telies
v mojom vnútri.
O ktorom už nič neviem.
Len si triem nos
o jeho líce
keď mi je zima.
Dnes už viem že patrí
k inventáru tváre
mostík
kde sa s perou
stretá pera...